Ubytovanie regióny

Úradný názov: Republika Chorvátsko /Republika Hrvatska/
Rozloha: 56.538 km²
Počet obyvateľov: 4,7 mil. obyvateľov
Hlavné mesto: Záhreb /Zagreb/ s 950.000 obyvateľmi
Správne členenie: 20 žúp /župe predsedá župan/
Susedné krajiny: Maďarsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Čierna Hora

Mena: Kuna (HRK) = 100 lipa, 1 HRK = 4,40 SKK
Počet ostrovov: 1185 z toho 66 obývaných
Podnebie a more: priemerná teplota vzduchu v lete = 29 °C, priemerná teplota mora = 25 °C

Chorvátska republika je štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove na brehu Jadranského mora. Rozprestiera sa od najvýchodnejších vrcholov Álp na severozápade po Panónsku nížinu a brehy Dunaja na východe, jej strednou časťou sa tiahne horské pásmo Dinara (najvyšší vrchol krajiny - 1.831 m/nm) a južná časť končí pobrežím Jadranského mora. Jadranské more je najčistejšie more v Európe, morské dno je vidieť až do 50 m hĺbky. S priemerne 2600 slnečnými hodinami v roku je Jadranské pobrežie jedno z najslnečnejších v Stredozemí.

Na území tejto malej krajiny nájdete toľko nádher, ako málokde inde – čistunké a priezračné more, panenská príroda, majestátne hory, ostrovy, zátoky, útesy, jazerá, vodopády, borovicové, píniové a olivové háje, ale aj starobylé mestá s typickou mediteránskou architektúrou. Mnohé z nich sú na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.

Hlavnými turistickými oblasťami sú Istria, Kvarner a Dalmácia. Najväčší turistický región v Dalmácii je časť v okolí Splitu, ktorá je centrom a pravým srdcom Dalmácie, kde žije väčšina jej obyvateľov a kde sa nachádzajú hlavné dalmatínske ostrovy a tie najkrajšie pláže.

Dejiny Chorvátska

Chorvátsko je mladá krajina, nezávislá od roku 1991. Jeho skutočná história siaha až do predrímskych čias, do 12. storočia pred n.l., kedy sa tu začali usídľovať ilýrske kmene: Istrovia, Liburnovia a Dalmáti. Nevytvorili si žiaden spoločný štát, no v 6. storočí pred n. l. sa začali presúvať k moru a na polostrovy, kde zakladajú prvé mestá a vytvárajú tak podmienky na rozvoj obchodu – už v 5. storočí pred n. l. sa tu objavujú grécki obchodníci a budujú nové kolónie. Súžitie Grékov a Ilýrov vyvrcholilo spormi o moc v 3. storočí pred n. l. a za týchto podmienok sa pomerne ľahko moci ujal Rím.

Rímske panstvo sa pre Dalmáciu stalo obdobím nebývalého rozkvetu, ktorý ukončilo až rozdelenie Rímskej ríše. Nasledujúce storočia poznačili vpády nových kmeňov a neustále boje, až kým sem v 7. storočí nezavítal kmeň Chorvátov, ktorý tu o dve storočia neskôr založil prvý chorvátsky štát.

Pre svoju strategickú polohu bol vždy v centre pozornosti susedných, mocnejších štátov. Od 13. storočia sa Dalmácia a celá oblasť Jadranu dostala do rúk Benátčanov, no svojimi nárokmi sa netajilo ani Uhorsko ani Osmanská ríša.

Po objavení Ameriky a nových námorných ciest poklesol význam stredomorského obchodu, a tým aj Benátok, čo malo za následok, že ich krajina pripadla habsburskej monarchii, ktorá tu panovala až do konca 1 svetovej vojny, pričom Uhorsko spravovalo Chorvátsko a Rakúsko Dalmáciu.

Po zániku Rakúsko – Uhorska vznikol narýchlo nový štát SHS – kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorý sa však počas druhej svetovej vojny rozpadol. Po vojne sa Dalmácia stala súčasťou Chorvátska, jednej zo zväzových republík Juhoslávie.

V osemdesiatych rokoch sa otázka samostatnosti Chorvátska stávala čoraz aktuálnejšou a vyvrcholila v roku 1991 vyhlásením nezávislosti zo strany Chorvátov a následne aj zo strany Srbov, čo viedlo k občianskej vojne, ktorú ukončila až Daytonská zmluva z roku 1995.